Spojené štáty americké

Yellowstonský národný park je americký národný park, ktorý sa nachádza v štátoch Wyoming, Montana a Idaho. Je to najstarší národný park na svete (od 1. marca 1872) a rozprestiera sa na rozlohe 8 980 km², z väčšej časti na severozápade štátu Wyoming. Park je známy najmä množstvom svojich gejzírov, horúcich prameňov a iných geotermálnych objektov a je domovom medveďovgrizly, vlkov, bizónov a losov. Tento park je jadrom väčšieho yellowstonského ekosystému, jedného z najväčších nedotknutých prírodných ekosystémov na našej planéte. 8. septembra 1978 OSN vyhlásila park za svetové dedičstvo.

Yellowstonské vulkanické pole sa vyvinulo počas troch fáz vulkanickej aktivity. Najstarší cyklus sa odohral pred 2,1 mil. rokov, jeho pozostatky predstavujú masívne uloženiny tufov formácie Huckleberry Ridge Tuff s objemom cez 2 450 km³). Stredný cyklus prebehol pred 1,3 mil. rokmi a vytvoril formáciu Mesa Falls Tuff. Súčasná podoba oblasti Yellowstonského národného parku vznikla pred cca 640 000 rokmi počas obrovskej sopečnej erupcie, pri ktorej bolo vyvrhnutých vyše 1 000 km³ sopečných produktov a vytvorila sa kaldera s rozmermi 45 × 85 km. Posledné fázy aktívneho vulkanizmu predstavovali výlevy ryolitových láv pred 150 000 až 70 000 rokmi. Celá oblasť Yellowstone je označovaná ako supervulkán a predstavuje najrozsiahlejší vulkanický komplex v Severnej Amerike.

Národný park Yellowstone sa nachádza na severovýchodnom konci plošiny rieky Snake. Tento geografický útvar podáva svedectvo o severoamerickej tektonickej platni a jej vývoji za posledných 17 miliónov rokov. Tento vývoj bol značne ovplyvnený tektonickým pohybom platne cez stacionárny horúci bod v zemskom plášti (hotspot). Súčasný tvar Yellowstonu je odrazom Read the rest of this entry »

Po prvýkrát priplávali k brehom Ameriky Vikingovia už v 10. a 11. storočí, ale pre Európu bol takzvaný Nový svet objavený až výpravamiKrištofa Kolumba roku 1492. V ďalších storočiach sa Severná Amerika stala cieľom kolonizačných snáh Španielska (Mexiko, Florida, územie západne od Mississippi), Holandska (časť východného pobrežia), Francúzska (Kanada, povodie Mississippi). Pre históriu budúcich Spojených štátov mala najväčší význam anglická kolonizácia atlantického pobrežia. Od roku 1664 sa Británia postupne zmocnila holandských a časti francúzskych osád v Severnej Amerike a do roku 1773 vytvorila na pobreží 13 kolónií (Massachusetts, New Jersey,New York, Rhode Island, Connecticut, New Hampshire, Pensylvánia, Delaware, Virgínia, Maryland, Severná Karolína, Južná Karolína,Georgia), základ budúcich USA.

Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa Konfederačných článkov z roku 1781 si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť sa skončila v roku 1783 britským uznaním nového štátu. Roku 1787 bol konfederatívny charakter USA nahradený systémom federatívnym. Od konca 18. storočiasa potom začala územná expanzia USA smerom na západ a na juh. Postupne boli do únie prijaté ďalšie štáty: Vermont (1791), Kentucky (1792), Tennessee (1796), Ohio (1803). V roku 1803 bola odFrancúzska odkúpená Louisiana (jej časť bola prijatá do únie ako Read the rest of this entry »

Biely dom je oficiálnym sídlom a hlavným pracoviskom prezidenta Spojených štátov amerických. Jeho adresa je 1600 Pennsylvania Avenue NW voWashingtone D.C. Bol postavený v rokoch 1792 až 1800 v neskorogregoriánskom slohu a je exekutívnym sídlom každého prezidenta USA počnúcJohnom Adamsom. Keď sa v roku 1801 nasťahoval do Bieleho domu Thomas Jefferson, spolu s architektom Benjaminom Henrym Latrobom rozšírili vonkajšok budovy vytvorením dvoch kolonád.

V roku 1814, počas vojny, bolo sídlo podpálené britskou armádou. Zničený bol interiér a obhorená väčšina vonkajších stien. S rekonštrukciou sa začalo takmer ihneď. Prezident James Monroe sa nasťahoval do čiastočne zrekonštruovaného domu v októbri 1817. Stavba pokračovala s dodatkom Južného Portorika v roku 1824 a neskôr severného, v roku 1829. V dôsledku neustáleho zapĺňania sa domu, prezident Theodore Roosevelt premiestnil v roku1901 takmer všetky kancelárske práce do novo zrekonštruovaného západného krídla. O osem rokov neskôr prezident William H. Taft rozšíril západné krídlo a vytvoril prvú oválnu pracovňu. Podkrovie bolo prestavané na obytnú časť v roku 1927 rozšírením existujúcej holandskej strechy. Novopostavené východné krídlo bolo využívané ako Read the rest of this entry »

Žiadna iná krajina nemá toľko symbolov, okrem tých národných, ako Spojené štáty americké:

• Indiáni- pôvodní obyvatelia Ameriky. V USA žije približne 540indiánskych kmeňov. Medzi najväčšie patria Čerokíovia, Hopiovia, Čoktovia, Navajovia a Dakotovia.
• Žltý taxík- Každý už určite videl vo filme newyorské ulice plné žltých taxi.
• Kalifornský most- Golden Gate, postavený v roku 1937 bol až do roku 1964 najdlhším visutým mostom na svete. Má rozpätie 1280 m a jeho veže sa týčia do ohromujúcej výšky 227 m nad hladinou Sanfranciského zálivu. Jeho celková dĺžka je 2737 m
• Baseball- je to americký národný šport. Prví zápas medzi dvoma registrovanými družstvami zohrali roku 1846 v New Jersey.
• Socha slobody- najznámejší symbol USA. Sochu darovalo USA Francúzsko roku 1844. Navrhol ju Auguste Bartholdi a cez Atlantický oceán ju prepravili v 210 debniach. ,,Kožu” sochy tvorí 300 medených plátov. Návštevníci môžu vystúpiť po 171 schodoch, kde majú z vyhliadkovej terasy umiestnenej v hlave sochy nádherný výhľad na scenériu newyorských mrakodrapov.
• Biely dom- Biely dom vo Waschingtone DC je oficiálnym sídlom prezidenta a jeho rodiny. Túto budovu so 100 miestnosťami navrhol architekt írskeho pôvodu James Hoban a bola dokončená roku 1800. Budova je postavená zo sivého pieskovca natretého na bielo – odtiaľ pochádza aj jej názov.
• Americký futbal- Je to najpopulárnejší národný šport v USA. V národnej futbalovej lige je 28 družstiev.
• Basketbal- vynašli ho v roku 1891 v Massachusetts.

Rozkladá sa na východe krajiny v južnom cípe pri ústí rieky Hudson do Atlantického oceánu. New York (angl. New York City, fr. Nouvelle York, šp. Nueva York, oficiálne City of New York) je najväčšie mesto v Spojených štátoch. Leží v rovnomennom štáte New York na východnom pobreží Spojených štátov a má viac ako 8 miliónov obyvateľov (2000). Mesto New York je ekonomicky najvýznamnejším a zároveň najľudnatejším mestom v USA.

Nachádza sa v strede megalopolisu Boswash, 350 km od Bostonu a 353 km od Washingtonu, D.C. Vlastné mesto pozostáva z piatich častí: najstarší Manhattan, ďalej Bronx, Brooklyn,Queens a Staten Island. Z nich iba Bronx je spojený s pevninou, ostatné obvody ležia na ostrovoch. Rozkladá sa na rozlohe 1214 km² a žije v ňom 8 108 040 obyvateľov (2005), v celej metropolitnej oblasti 18,7 miliónov. Mesto je hospodárskou metropolou Spojených štátov a centrom svetového obchodu. Samé má ročný hrubý domáci produkt okolo 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku planéty. Sídli tu mnoho medzinárodných organizácií, vrátane OSN. New York je tiež známy ako mesto mrakodrapov, aj keď dnes sa tu nenachádza toľko mrakodrapov ako napríklad v Read the rest of this entry »

V posledných rokoch boli vzťahy medzi USA a EÚ trochu „problematické” – nezhody siahali od Iraku, po Kjótsky protokol, Medzinárodný trestný tribunál a obchodné spory pred WTO. V mnohých iných oblastiach však prebieha intenzívna spolupráca. Znovuzvolenie prezidenta Busha v novembri 2004 označili mnohý za „príležitosť na nový začiatok“ – obe strany signalizovali pripravenosť prekonať rozdiely a

Korene silných komerčných i vojenských väzieb medzi USA a Európou siahajú do druhej svetovej vojny. Americké angažovanie sa v protihitlerovskej koalícii a v následnom budovaní západnej Európy prostredníctvom Marshallovho plánu vytvorili ich základné kamene. Vzťahy boli ďalej konsolidované v prvých dňoch studenej vojny vytvorením Američanmi vedenej vojenskej aliancie – NATO. Európska závislosť na vojenskej sile USA sa stala faktom, ktorý možno niektorí nemali radi, no v princípe ho spochybňoval málokto z európskeho dominantného mainstreamu sociálnych a kresťanských demokratov.

Pádom Berlínskeho múru v roku 1989 začala nová, komplikovanejšia éra vzájomných vzťahov. Rozpad Sovietskeho zväzu ukončil jeho kontrolu na strednou a východnou Európou, čo viedlo až k rozšíreniu EÚ v máji 2004. Súčasne sa však stratil dovtedy základný dôvod existencie NATO. Nedostatočná európska samostatná vojenská sila sa prejavila už počas vojen na Balkáne v prvej polovici 90. rokov, kedy mohla Európa Read the rest of this entry »

Na začiatku európskeho osídľovania “Nového sveta” bolo okolo 50% územia Spojených štátov amerických pokryté lesmi. Dnes je to len niečo cez 30%. Podobne, lúky pokrývali stále menej územia ako narastalo osídľovanie.

Spojené štáty americké

Ako pokračujeme na juh, sú stromy stále viacrozmanitejšie. Veľký Smoky Mountains národný park na západe Severnej Karolíny a východe Tennessee obsahuje viac druhov stromov než je možné nájsť v Európe. Pobrežie Mexického zálivu je ešte teplejšie než táto hornatá oblasť, ale na rovinách a malých kopcoch nerastú lesy ako veľký komplex stromov. Avšak na rôznych miestach rastie južná magnólia, ďatľa, červený a čierny gumovník a inésubtropické a tropické odrody stromov. Pozdĺž pobrežia Mexického zálivu, bránia slané močiare a háje mangľových(viď obrázok vľavo) a cyprusových stromov prieniku silného Read the rest of this entry »

Vplyv americkej kultúry je badateľný na celom svete. Rýchle občerstvenie ako napr. hamburgery, párky v rožku, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od Berlína až po Peking. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike spojených štátov amerických. Tomuto javu sa hovorí amerikanizácia a je jednou z príčin antiamerikanizmu.

Podľa známej Inglehartovej mapy patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi tradičnými hodnotami (oproti sekulárno-racionálnym hodnotám). Pre porovnanie, Slovensko a celá východná Európa sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú rolu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.

Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (narozdiel od Európanov),uprednostňujú osobnú slobodu a osobnú zodpovednosť pred sociálnymi istotami (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy) a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.

V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a trhového hospodárstva sú dnes univerzálne a to aj na Blízkom východe.Občiansky aktivizmus je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.